Systemický prístup
Systemický prístup je spôsob, ako sa pozerať na situácie v bežnom živote, v organizáciách aj v leadershipe. Presnejšie sa nazýva systemicko-fenomenologický prístup, ktorého základom je pozorovanie bez predčasného hodnotenia a bez teoretických predsudkov. A práve preto, že vychádza z pozorovania a nie z modelu, jeho presnú definíciu nikde nenájdete.
Dal by sa zhrnúť ako poznanie o princípoch, mechanizmoch a dynamikách, ktoré sú prítomné v systémoch a zároveň vedú k vytváraniu vzorcov a symptómov. Základom je, že namiesto izolovaného problému vidíme širší kontext, vzťahy a súvislosti, v ktorých má problém (symptóm) svoju históriu. Nepýtame sa len, ako symptóm odstrániť, ale akú funkciu v systéme plní a čo by sa stalo, keby zmizol.
„Čoho riešením môže byť tento problém v širšom kontexte?“
Alebo ako znie známy aforizmus: „Bolesť hlavy nie je nedostatok aspirínu.“
Aspirín síce pomôže, ale nepovie nič o tom, prečo hlava bolí.
Ako to vyzerá v konkrétnej situácii
V tíme si ľudia nedávajú spätnú väzbu a nehovoria si veci priamo. Namiesto toho sa v tíme šíri nepriama komunikácia formou narážok, vtipov a klebiet.
Bežné riešenie je hneď po ruke: školenie na spätnú väzbu.
Systemická otázka znie inak: Čo tento tím svojím mlčaním chráni?
Odpoveď je v histórii. Počas jedného stretnutia tímu každý vychrlil všetko, čo si myslel alebo cítil o kolegoch. Nenapraviteľne to poškodilo dlhoročné priateľstvá, niektorí kolegovia skončili na PN, jeden požiadal o preloženie. Zo stretnutia je dnes v tíme prítomný jeden, možno dvaja ľudia. Minulosť v systéme však pôsobí ďalej.
Mlčanie teda nie je zlyhaním tímu, ale je to jeho ochrana. Tím drahou cenou zabezpečuje, že zostane tímom.
V tejto situácii však školenie nič nevyrieši, pretože problém nie je v zručnosti.
Pomohlo niečo iné. Pozrieť sa spoločne na túto udalosť a uznať, že si vyžiadala privysokú cenu. Až potom si tím dokázal dohodnúť, ako spolu hovoriť.
(Príklad z knihy Organizácia ako živý systém – z konzultačnej praxe autorov)
Jedna z viacerých perspektív
Systemický prístup nie je prezentovaný ako jediná správna cesta k pochopeniu sveta. Je to jedna z viacerých užitočných perspektív a v komplexnom svete čoraz relevantnejšia. Nejde o to presvedčiť vás, že váš doterajší spôsob premýšľania je nesprávny, ale ukázať vám, že tá istá situácia sa dá vidieť aj inak. Či je to pre vás užitočné, zistíte najlepšie tak, že si to sami vyskúšate.
Chcete vedieť viac? Prečítajte si Myšlienky, alebo mi napíšte.